reklama

Verdiho Aida v NTC: Prečo Aida pajdá?

A tak sme sa vybrali v komornej nálade do ešte komornejšieho prostredia bratislavskej NTC Sibamac Arény na jedno z najslávnejších operetných diel vôbec, ktorého príbeh sa odohrával na tenisových kurtoch Národného tenisového centra.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

A práve tu sa vo mne po dlhšom čase prebudili spomienky z raného detstva, keď som ako sedemročná v ružových šatách s volánmi, v sprievode mamy sedela v národnom divadle na Snehulienke a siedmych pretekároch. O dva rady nad nami sedela rodina zo Svätého Jura a negustiózne veselo si pochutnávala na vyprážaných rezňoch v lepeňáku. V medzi-konzumačných prestávkach stíhali členovia početnej rodinky komentovať priebeh deja. Po rezni nasledovala horálka a v závere spláchli celý obed kofolou. To všetko až do chvíle, pokiaľ nevyšla na scénu ich príbuzná. Vtedy odpratali alobal z lepeňákov, obaly z horálok i kofolu zhužvali do igelitiek a nadšene ju sledovali. Po tanečnom výstupe príbuznej odišli a dej sa vyvíjal ďalej, chvalabohu bez rodiny zo Svätého Jura.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na Verdiho Aide som mala občas pocit, akoby publikum usadené priamo „na tenisových kurtoch", zvádzalo samo so sebou akýsi neľútostivý turnaj, alebo akoby sa vo veľkom fasovali lístky od mediálneho sponzora podujatia. Napríklad vedľa sediaci potiaci sa pán, ktorý sa tu evidentne priam „ocitol" na obligátny popud svojej manželky, z donútenia. Po intenzívnom hmýrení si statne kýchol a trvalo istú chvíľu, kým našiel kapesník, preto si pridŕžal ruku tesne pred nosom. Keď sa mu podarilo konečne nájsť vytúženú vreckovku, dôkladne sa vysiakal. O chvíľu sa začal opäť potiť a tou istou vreckovkou si poutieral celú tvár. Onedlho mu začal vyzváňať telefón. Nestihol ho však zodvihnúť, spadol mu na zem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred obecenstvo vchádza účinkujúca znudená mládež s výrazom tváre mám 1,35 € na hodinu, vyskytnem sa tu čistý čas tridsať minút. Všetci sú odetí v starovekom étiopskom hábe s pozlátenými doplnkami, v ruke nesú horiace fakle. Keďže ide o veľkolepé open air predstavenie (vo voľnom preklade s tzv. otvorenou strechou), súčasne sa otvára i strecha, ktorá si okamžite podmaní pohľady divákov a nejednému z nich vyčarí detskú radosť na tvári.

Opera sa začína. Na scénu vstupuje aj étiopská princezná Aida, ktorá v závere libreta volí dobrovoľnú smrť po boku svojho milenca Radamesa, ale to ešte pán čakajúci na hlasitý prejav orchestra, aby prehlušil šušťavý zvuk svojich Slovakia chipsov, ktoré si plánuje otvoriť nevie. Možno to netuší ani pán, ktorý si striedavo natáča do svojho mobilného telefónu výstup z prvého dejstva na scéne a napätý výraz tváre vlastnej manželky, sediacej hneď vedľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A zrazu začalo byť, ako to povedať veselšie a veselšie. Väčšina divákov je prispôsobivá, no tri a pol hodiny strávenej na umelohmotnej atrape sedadla, ktorého opierka o rozmeroch slabých ledabolo 30 cm, nevraživo sa zadierajúca do chrbta, dá zabrať aj tomu najprispôsobivejšiemu chameleónovi.

Zraky divákov sa zväčša upierali na obrazovku, ktorá odrážala projekciu situácie na javisku súčasne s prekladom ľubozvučnej operetnej taliančiny. Pozitívom celej situácie bolo, že obrazovky boli dve. Paradox situácie spočíval v umiestnení obrazoviek, mimo scény javiska. Tak sa mohol divák prichytiť, že celý čas sleduje len dianie na obrazovke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opäť spieva krásna hrdinka Aida, v tom sa však zrenice prítomných divákov nečakane rozutekali ani fašírky, a ľaľa zle pripevnená obrazovka nám akosi dozadu pajdá. S obrazovkou sa strácal i obraz. Všetko však zachránili dvaja duchaprítomní páni, ktorí sa zmocnili jej stojanov a zvyšných tridsať minút s obrazovkou balansovali, komicky ju pridŕžali, vyvíjajúc úsilie dôkladne ju pripevniť.

Táto komická avantúra zamestnala pozornosť pána - stravníka, ktorého odpútala od pojedania nezdravých chipsov. Dokonca i manžel natáčajúci si do mobilného telefónu svoju manželku náhle a nečakane zmenil predmet svojho záujmu.

Ako poznamenal kritik sediaci po mojom boku, v ten večer „kultúra" na javisku rozhodne nechýbala, avšak jej nedostatok bol rozhodne cítiť v hľadisku, medzi divákmi.

Alexandra Kováčová

Alexandra Kováčová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Keď chcem tak viem, ak viem tak môžem a keď môžem občas je aj čo. Zoznam autorových rubrík:  kultúraspoločnosťcestujemeSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu