Rúž, lesk, kontúrka, špirála, mobil, púder, okuliare,zrkadielko...., hádžem do tašky v bezvýznamnom poradí, ako mi príde podruku, pričom sa pokúšam vpratať do fialového kostýmu vyhradeného právek príležitosti konania dnešnej konferencie. Podľa šéfa ide o prototypreprezentatívneho ošatenia. Podobne ako všetky ostatné firemné uniformya predmety, fasované od treťotriednych firiem.
S lyžičkou bieleho jogurtu, obohateného o Bifidus Essensis, L. caseiimunitass v žalúdku a pocitom, že som konečne urobila niečo pre svojezdravie opúšťam priestory svojho štvorizbového podkrovného bytu. Ešteraz prejdem zrakom po precízne vyberanom rustikálnom nábytku a pedantneusporiadaných dekoračných predmetoch. Mala by som si kúpiť škrečka,prebehne mi hlavou. Som sama ako prst.
O necelých pätnásť minút zažívam dobrodružné rozpoloženie bezduchéhoharingu. Nepríjemný pocit vo výťahu graduje tým viac, čím vyššiestúpame. V rohu spozorujem sexy pomačkaného atraktívneho zástupcufinančného oddelenia. Pracuje u nás len niekoľko dní, no i napriek tomudosiahol za rekordne krátky čas popularitu nielen u ženskej polovičky.
Vo výťahu plnom očakávaní a pohľadov upriamených čo najďalej odpohľadu suseda, telo na tele a predstierané móresy nezáujmu z čistokonvenčných dôvodov, sa naše pohľady stretli. Ani neviem prečo, lebovýťahy samy o sebe vždy prinášajú kŕčovité situácie, zrazu som sa naneho usmiala. Necítim ako mi povoľuje gombík na dolnej časti fialovejuniformy- sukni, s ktorou som ráno tak vytrvalo zápasila. Gombík,oddelený od nitky odletel a stratil sa medzi chodidlamispolucestujúcich. Môj úsmev je síce opätovaný, súčasne akoby mi chcelniečo naznačiť. Vo výťahu sme ostali traja. Teplo spôsobené tropickýmihorúčavami posilňuje atmosféra dvoch posledných poschodí. Na desiatomvystupuje nadbytok, bariéra nášho zblíženia. Konečne. Dlho očakávanásituácia. Vytúžená príležitosť. Ostávajú ešte dve celé poschodia, časza ktorý sa dá veľa získať i stratiť. Vzrušujúce súkromie môže narušiťiba privolanie výťahu ďalším nedočkavým čakajúcim. Sympatický muž sa kumne približuje, cítim jeho blízkosť, privieram oči. V prítmí žiarovkynaše zreničky naberajú omnoho väčšie rozmery než mimo výťahovýchpriestorov. Čosi mi šepká do ucha. Hoci nevnímam obsah, precítim účinkytejto poézie. Uchopí moju dlaň do svojich rúk.
Jedenáste poschodie. Pomaly otvorím oči a v diaľke zaregistrujemsvojho sympaťáka, po ktorom mi ostal gombík uprostred holej dlane.